Z psychologickej poradne: Kríza stredného veku vám nastaví zrkadlo

Mnohí si s týmto pojmom spájajú túžbu vrátiť sa opäť do mladosti, pobláznenie hormónov a predovšetkým neveru. Kríza stredného veku však nemusí znamenať vždy katastrofu. Je to aj šanca na sebareflexiu a príležitosť pre zmenu. V akom veku prichádza kríza stredného veku? Čo sa vtedy s nami deje?

Kríza stredného veku prichádza v období medzi 35. až 45. rokom života. Odrazu sa ocitáme akoby v „polovici života“. Človek má tendenciu bilancovať a prehodnocovať to, čím doposiaľ žil, svoju prácu, partnera, bývanie, dôležité hodnoty, či zmysel života. Porovnávame svoju situáciu s tým, aké sme mali kedysi ideály, sny, ciele, a posudzujeme mieru ich naplnenia. Rovnako tak človek v tomto období vníma akoby časovú obmedzenosť budúcnosti – konečnosť života, s ktorou súvisí aj zúženie vlastných možností pre zmenu. Už to nie je mladosť, keď všetko bolo možné a na všetko sme mali silu a elán. Ešte to zároveň nie je ani staroba, keď už sú kocky hodené. Cítime, že teraz je ten čas, keď sa ešte veci dajú zmeniť, hoci už s istými obmedzeniami, a hľadáme odpovede, ako a či vôbec niečo meniť.

Niekto cez ňu prejde bez väčších problémov, s niekým dokáže poriadne zamávať. Od čoho závisí, do akej miery nás zasiahne kríza stredného veku?

Mnohí pojem kríza spájajú nutne s katastrofou, niečím, čo je ťažké a nepríjemné. Kríza ale v skutočnosti vytvára priestor pre obzretie sa späť a reflektovanie vlastného života. Skrýva v sebe príležitosti pre zmenu, zlepšenie a rast. Jej zmyslom je poukázať na to, čo sme si dlho nevšímali a ponúknuť nám čas a priestor pre nájdenie alternatívnej cesty naplnenia. Krízou stredného veku nás život sám pozýva ešte viac k hlbšiemu prežívaniu seba a jeho výziev. Ja osobne zastávam názor, že je to prirodzená etapa viažuca sa na kolobeh života a prináša témy, ktoré s ňou prirodzene súvisia. Krízou v tom negatívnom zmysle sa stáva až vtedy, ak narazíme na otázky, ktoré sme nosili v našich dušiach mnohé roky a nemali sme na ne čas a tie sa konečne teraz môžu prihlásiť o slovo. Lebo sme doposiaľ riešili deti, prácu, splácanie hypotéky a pod. Frustrácia z nenaplnenia sa následne zvyšuje, keď nevieme dlhodobo nájsť odpovede na svoje otázky a naše potreby zostávajú nenaplnené. Vtedy môže toto vývinové obdobie priniesť tú povestnú krízu stredného veku. Naša optika sa vtedy zameria na chyby minulosti, únavu z každodennosti a rutiny a možno začneme posudzovať všetko a všetkých naokolo a kladieme si pri tom otázky: „Prečo je toto takto, keď ja som to chcel mať inak? Ako sa to stalo a kto je za to zodpovedný?“ Nasadíme si čierne okuliare a spustíme súdny proces voči svojim životným úspechom, neúspechom, kariére, partnerstvu, výchove detí a pod. Vtedy sa obyčajne „zabetónujeme“ sami v sebe a otvárame nekontrolovane Pandorinu skrinku nesplnených prianí, sklamaní a nerealizovaných plánov. Ak si túto tendenciu neuvedomíme, môžeme v neuváženosti, ktorú so sebou nesie potreba rýchlo všetko vyriešiť a dať do ideálneho stavu, mnoho skaziť a ako sa hovorí, vyliať so špinavou vodou z vaničky aj dieťa – teda hodnoty a ľudí, na ktorých nám roky záleží, či to, čo pre nás doposiaľ predstavovalo hodnoty.

A prečo je kríza stredného veku stále takým fenoménom?

Obdobie stredného veku je výzvou pre hlbšie nadobudnutie vlastnej identity. Už nie sme neskúsení začiatočníci, ale ľudia v plnej sile, ktorí majú čo-to za sebou. Zmyslom tejto etapy života je oslobodenie sa od vonkajších tlakov a od tendencie „mal by som“ či od životnej filozofie „čo by iní povedali“. Je obdobím, keď môžeme naplno žiť svoj život a slobodne ho kreovať. Už nám nik „nedýcha za krk“ ani v práci, ani doma, nie sme otrokmi mnohých povinností, lebo život sa ustálil do svojej rutiny. Mnoho sme toho už zvládli, vybudovali sme si svoje postavenie a pozíciu a nie sme až takí zraniteľní ako kedysi. Toto je ten čas, keď sa môžeme venovať premene partnerského vzťahu a realizovať v ňom to, čo sa doposiaľ z rôznych dôvodov nedalo. Deti sú už často samostatnejšie a je možnosť nájsť si znovu čas na to, čo máme radi. V práci sme už stabilizovaní, máme skúsenosti, a teda môžeme viac vstupovať do kreovania atmosféry v nej či ponúknuť inovácie a nápady. Je to obdobie, keď je možné nájsť si nové záujmy či obnoviť alebo nadobudnúť nové priateľstvá.

Mnohí si ju spájajú s pobláznením hormónov – muži aj ženy si hľadajú omnoho mladších milencov a sú schopní kvôli krátkemu poblúzneniu často opustiť aj rodinu. Prečo sa to deje?

Áno, stáva sa to. Niekedy sa laicky hovorí aj o druhej puberte. Nudí nás rutina, každodennosť s tým „mojím starým, mojou starou“, začína sa ozývať zdravie a sexuálny apetít sa mení. Niekto mení partnera, opúšťa deti a rodinu kvôli mladšej partnerke, iný začne chodiť s kamarátmi po baroch alebo iná začne bezbreho utrácať na kozmetiku, oblečenie a kávičky s kamarátkami. Tieto pseudoriešenia však neotočia čas a ani nevyriešia to, čo stojí pred nami. V tejto etape života pred nami stoja výzvy, ktoré máme spracovať, to si vyžaduje čas, prácu na sebe či partnerskom vzťahu alebo vážne veľké rozhodnutia v kariére a pod. Často je to spojené s vnútorným pnutím duše a rôznou plejádou emócií – s hnevom, so sklamaním, smútkom a pod. Vtedy robíme rozhodnutia, nad ktorými druhí krútia hlavou, neveria vlastným očiam a my sme voči nim slepí. Desivé otázky života, ktoré sa derú na povrch, so sebou nesú aj nutkavú potrebu ich vyriešenia. Zúfalo potrebujeme pomoc, podporu, potrebujeme niekomu dôverovať. Rýchlo sa ich chceme zbaviť, a preto padáme do náruče nového partnera alebo sa vložíme do rúk vešticiam, ezoterikom či navštevujeme podivné kurzy zamerané na odblokovanie minulosti či sľubujúce citové naplnenie a rovnováhu.

Z čisto praktického hľadiska, existuje nejaká prevencia, aby človek nepodľahol pokušeniu a toto ťažké obdobie prežil ,,bez ujmy“?

Dôležité je nečakať s budovaním svojho života či so zmenami, ktoré v ňom potrebujeme vykonať, až na krízu stredného veku. Stáva sa, že niektorí sa za ňu akoby skrývajú a ospravedlňujú svoje rozhodnutia, na ktoré nabrali odvahu až teraz. Iní krízou stredného veku ospravedlňujú bizarné rozhodnutia, ktoré ublížili druhým, s ktorými šli životom mnohé roky. Čas plynie vpred a nikdy nie späť, preto by sme nemali uviaznuť v nekonečnej bilancii minulosti ani v nesplnených prianiach budúcnosti, ale mali by sme triezvo zvážiť svoje výsledky a zamyslieť sa nad tým, ako sa posunúť ďalej, čo treba zmeniť, čo opraviť, čo vymeniť, čo do života priniesť nové. Nikdy totiž nemôžeme za život stihnúť všetko. Nemyslime si, že život iného je lepší ako ten môj len preto, že je iný. Uvedomme si, že sme predchádzajúce rozhodnutia života týkajúce sa práce, partnerstva, výchovy detí urobili najlepšie, ako sme v tom čase vedeli. Namiesto ľutovania sa a stavania vzdušných zámkov vložme svoju energiu do premýšľania o tom, ako hlbšie naplniť svoje potreby intimity v partnerskom vzťahu, ktoré sú už iné ako kedysi, a skúsme možno viac investovať do obnovenia komunikácie s partnerom, s vlastnými deťmi, rodičmi, ktorí sú na sklonku života. Je namieste prehodnotiť aj svoj pracovný život, a ak je niečo potrebné zmeniť či skvalitniť, chopme sa toho a konajme. Ak sme po niečom snívali či sme chceli niekam cestovať, skúsme pre to niečo urobiť. Nerobme to však v panike „zostatku života“, ale v pokoji a v priestore, ktorý stredný vek prináša. Nehrajme sa na mladších, než sme, ale čerpajme zo skúseností, ktoré máme. Zmena image, plastická operácia, výmena partnera či adrenalínové dobrodružstvá z nás neurobia dvadsiatnikov. Každý vek má svoje čaro a to objavujme.

V spolupráci pripravili: Alexandra Okálová a Denisa Zlevská

Originál článku publikovaný v časopise Slovenka – zdravie rodiny nájdete tu: SlovZdravieRodiny_Kriza_stredneho_veku_09_2015_final

Ak vás článok oslovil a potrebovali by ste sa pohnúť z miesta, napíšte nám (info@ctar.sk) a my vás budeme radi vašou cestou premeny sprevádzať.