Mojím každodenným chlebíčkom ako psychoterapeutky a koučky, je práca na realizácii všakovakých zmien, či hľadanie riešení problémov najrôznejšieho druhu. Počas mojej praxe som si všimla jeden zaujímavý fenomén, ktorý sa vyskytuje takmer u každého z mojich klientov na začiatku spolupráce. Je ním „túžba zotrvávať v probléme“, hoci deklarujeme, že sa ho chceme zbaviť, vyriešiť ho. Je to akési odolávanie zmene, ku ktorej nás vedú naše zabehané schémy myslenia, či potreba bezpečia a stability v nepríjemnej a zmätočnej situácii, v ktorej sme sa ocitli. Ako sa hovorí: „Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche!“ Dovolím si však poznamenať, že práve vysporiadanie sa s týmto fenoménom: „túžby zotrvávať v probléme“, významne ovplyvňuje úspešnosť nájdenia efektívneho riešenia.
Možno si teraz poviete: „Veď o riešenie predsa ide, kvôli tomu prichádzame za koučom, či psychoterapeutom, tak aká túžba zotrvávať v probléme?“ Moja odpoveď znie: „Áno, máte pravdu. Deklarujeme, že prichádzame kvôli riešeniam, no často riešením akoby nazývame hľadanie dôvodov, prečo sa veci nedajú zmeniť, prečo by sa mali meniť okolnosti, či tí okolo nás.“ Vedieme akýsi vnútorný – často veľmi obsažný a presvedčivý – dialóg s problémom, ktorému venujeme mnoho času z nášho života a teda aj z času, ktorý by sme mohli venovať niečomu užitočnejšiemu – riešeniu! Hľadáme argumenty pre našu pravdu, pohľad na vec, či dôkazy, ktoré potvrdia príčiny problému niekde mimo nás, mimo našu kontrolu, mimo našu možnosť jeho ovplyvňovania a teda aj efektívneho riešenia. Dokonca, keď nás na tento fakt niekto upozorní, nahneváme sa a presviedčame ho o mylnom pohľade na vec, cítime nepochopenie a zradu – veď predsa: „naše zdôvodnenia dávajú zmysel a majú jasnú logiku, nevidíš to?!“ Kolaborujeme s problémom, hýčkame si ho, pestujeme a tým ho zväčšujeme a stabilizujeme. Uvažovanie o probléme nám totiž bráni vyjsť za jeho hranice. Tak, ako trefne hovorí príslovie: „Pod lampou býva najväčšia tma!“ Dôvodmi slepoty sú naše stereotypy myslenia, zabehnuté schémy života, či predpoklady o tom, ako zmena ovplyvní náš život, o tom, ako sa budeme cítiť, keď ju budeme realizovať, o tom, čo všetko ovplyvní, keď sa udeje a „čo z toho bude!“.
Namiesto tohto postoja vám teraz ponúkam inú stratégiu! Pozývam vás postaviť sa vedome na stranu riešenia. To nám umožní nájsť novú perspektívu – uhol pohľadu – na to, čo je potrebné vyriešiť, akú zmenu je potrebné vybudovať. Tento nový uhol pohľadu potom automaticky mení postoj k možnostiam riešenia. Je to pohľad na príležitosti, ktoré často ležia pred nami, len my ich z nejakého dôvodu nevidíme, pohľad na možnosti, ktorých sme sa doposiaľ nechopili, či pohľad na riešenia stojace na dosah ruky.
Prvým krokom ako sa pred problémom nezastaviť a postaviť sa na stranu riešenia je viesť „dialóg s riešením“. Čo k nemu patrí? Ponúkam vám pár otázok, ktoré vám pomôžu rozvíjať dialógy o riešení: „Ako si predstavujem zmenu? Čo zmenou získam a na aké riziká sa musím pripraviť? Čo, koho k nej potrebujem? Čo z toho už teraz mám a čo ešte potrebujem zabezpečiť? Aký bude môj prvý, druhý krok? Kedy sa do realizácie riešenia pustím? Čo mi pomôže pri realizácii riešenia zotrvať a dotiahnuť ho do konca?“ Odpoveďami na tieto otázky sa dostávame „z krajiny problému do krajiny riešenia“, kde sa samo riešenie zhmotňuje cez naše odpovede na predložené otázky. Deje sa to tak preto, lebo predpoklady o riešení vytvárajú nový rámec myslenia, ktorý nám umožní oslobodiť sa z väzenia „nedá sa“ k slobode možností – „dá sa, mám možnosť“.
Držím vám palce, aby vaše „dialógy s problémom“ trvali čo najkratšie a mali ste odvahu pristúpiť „k dialógu s riešením“ a pohnúť sa tak k perspektívam zmeny – do jej realizácie. Nezabudnime pritom, že premýšľanie je síce užitočné, no každodennú prácu nenahradí. Ako jeden múdry človek povedal: „Nedosahujeme to, po čom túžite, o čom uvažujeme, ale len to, na čom denno-denne pracujeme.“ Hor sa do práce!
Článok je publikovaný v časopise Úspešná podnikateľka 2/2016, ktorý vydáva Združenie žien v podnikaní, s ktorým spolupracujeme na dosahovaní spoločných cieľov.
Ak vás článok oslovil a potrebovali by ste sa pohnúť z miesta, napíšte nám (info@ctar.sk) a my vás budeme radi vašou cestou premeny sprevádzať.
Autorka: Denisa Zlevská
Je psychologička, koučka a konzultantka HR procesov zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje individuálny a tímový koučing i supervíziu. Je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.