Ste dlhodobo unavený, vyčerpaný, bez záujmu o dianie okolo seba? Často sa pristihnete pri tom, ako sa tešíte na koniec pracovného dňa, či na piatok? Idú vám v nedeľu hlavou desivé myšlienky na nadchádzajúci pracovný týždeň a cítite pocit tlaku z nedostatku času? Máte pocit, že aj napriek tomu, že intenzívne pracujete, výsledky nie sú nejako významne viditeľné a stanovené ciele akosi stále v nedohľadne? Snažíte sa podávať výkon a stále vám v zozname úloh neubúda, ba skôr sa úlohy kopia a vás prenasledujú výčitky svedomia, že sa to nehýbe vpred? Reagujete na vaše okolie prehnane emotívne a podráždene, alebo naopak nereagujete vôbec a ste aj voči dôležitým záležitostiam apatický? Ak ste si odpovedali aspoň na dve vyššie položené otázky odpoveďou áno, tak možno práve vy patríte do rastúcej skupiny ľudí, ktorá je rizikovou pre vznik syndrómu vyhorenia.

Syndróm vyhorenia je stav úplného fyzického a psychického vyčerpania, ktorý vzniká dôsledkom dlhodobého pôsobenia stresu a nevhodného vyrovnávania sa s psychickou záťažou. Zapríčiňuje únavu, inaktivitu, depresie, úzkostné stavy a negatívny postoj k práci, ku kolegom, ako aj k sebe samému.

Znie to desivo, že? Dobrá správa je, že syndróm vyhorenia nie je koniec sveta! Mal by nám byť signálom, že s naším postojom k práci, výkonu, či k sebe samému nie je niečo v poriadku. Pozýva nás k zmene v oblasti časového manažmentu, k delegovaniu úloh a väčšej spolupráci s kolegami, či rodinou a priateľmi. Upozorňuje na to, aby sme mysleli viac aj na seba, svoj osobnostný, či pracovný rozvoj i oddych. Domnelá osobná dokonalosť, perfekcionizmus, solitérstvo v práci, či pocity bezhraničnosti a toho, že naše sily nemajú dno nás totiž privedú tam, kde sme pôvodne vôbec nechceli byť!

Syndróm vyhorenia nevzniká pri krátkodobej záťaži a neprepadneme mu zo dňa na deň. Tento syndróm vzniká postupne, často veľmi nebadane. Krokmi k nemu sú situácie, keď v práci dlhodobo trávime viac času, ako je potrebné, či vtedy keď si vždy nájdeme ten „správny“ dôvod na to, prečo je potrebné nadčasovať, či prečo nemôžeme úlohy delegovať na iných kolegov alebo zmeniť ich status z urgentných na čakajúce na neskôr. Jeho sprievodným javom sú ohlasy nášho najbližšieho okolia – najmä našich detí a partnerov – na to, že netrávime dostatok času spoločne s nimi. Reakcie, že aj v čase voľna sedíme nad pracovnými e-mailami a v skutočnosti s nimi nie sme. Tieto hlasy z okolia zvyknú napokon prerásť do výčitiek, že v dôležitých životných situáciách našich najbližších zrazu nie sme tam, kde by čakali, či kde by to bolo potrebné. Zmeškáme besiedku v škôlke, rande s polovičkou presúvame na neskôr a vzťah akosi naberá stereotyp sprevádzaný napätím z nesplnených očakávaní. Často sa potom k tomu pridávajú aj fyzické reakcie až zdravotné problémy – dýchavičnosť, pocity neustálej únavy aj napriek dostatku spánku, pocity úzkosti, búšenie srdca, problémy s trávením, problémy so spánkom, zvieranie žalúdka, tlak na hrudi a podobne.

Čo s tým, ak sa nám niečo takéto deje? Dôležité je uvedomiť si situáciu, v ktorej sme sa ocitli a prestať sa hrať na supermana, či na slepú babu. Užitočné v týchto situáciách je, aby sme si urobili audit svojho pracovného i osobného života, či audit seba samého – svojich postojov k sebe, k práci, svojich dôležitých hodnôt a toho, ako sú v realite života napĺňané. Dôležitá je tiež práca na úrovni nášho spôsobu myslenia, ktoré nám „pomohlo“ tam, kde momentálne sme. Užitočné je podporiť aj svoje telo správne zvolenou stravou, spánkom, denným režimom, fyzickou aktivitou. Vhodné sú relaxačné cvičenia, návrat k „zabudnutému“ hobby, trochu zábavy, či príjemné rozhovory s najbližšími (pravdaže nielen o práci!). V prípade, že nám to všetko už akosi prerástlo cez hlavu, je efektívne, aby sme vyhľadali pomoc odborníkov, ktorí nám pomohli pri nastoľovaní efektívnejšieho fungovania v živote, ktoré nám umožní napredovať a dosahovať svoje predstavy.

Uvedomujem si, že zmena životného zamerania priamo neodstráni množstvo našej práce, ktorú máme pred nami a musíme ju zvládnuť, avšak môže veľmi efektívne znížiť negatívny náboj povinností a napomôcť tak k pozitívnejšej citovej bilancii. Regenerácia organizmu totiž posilňuje našu schopnosť zvládať záťažové situácie a umožňuje nám ich prežívať s väčším prehľadom a odstupom. To nám napokon umožní efektívnejšie využívať naše životné sily pre dosiahnutie vytúženého cieľa.

Ak sa s niečím podobným trápite a neviete si rady, oslovte ma a skúsime to spoločne! K tejto téme ponúkame vzdelávací zážitkový workshop i individuálne sprevádzanie a diagnostiku.

Originál článku nájdete tu: http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000138/1553965/SUTAZ–Vyhrajte-vstup-na-workshop-a-naucte-sa–ako-v-praci-nevyhoriet-

Spolupracujeme s portálom vyhorenie.sk ako odborníci, na ktorých sa v situácii vyhorenia môžu klienti obrátiť.

Autorka: Denisa Zlevská

Autorka: Denisa Zlevská

 
Je psychologička, koučka a konzultantka HR procesov zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje individuálny a tímový koučing i supervíziu. Je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.

Kontaktujte nás!

Zavolajte na +421 911 913 824, napíšte nám na info@ctar.sk alebo vyplňte nasledovný formulár a my vás budeme kontaktovať.

10 + 12 =