Maily, telefonáty, reporty, ponuky na vzdelávanie, spoluprácu, pracovné stretnutia – informácie, informácie, informácie! K tomu neustála reklama, ktorá sa k nám tlačí z každej strany, newslettre, ktoré prichádzajú, hoci ani nevieme, kedy sme sa na ich odber zaregistrovali. Pocit preplnenia informáciami – hlava nám ide prasknúť – sa snúbia s pocitmi nedostatočnosti z toho, že nestíhame veci absorbovať.
Snáď teda asi málo čítame? Málo pracujeme? Sme málo vzdelaní a kompetentní, keď to nevieme celé obsiahnuť? Poznám ten pocit, keď vidím aké úžasné veci by som chcela stihnúť, podniknúť, naučiť sa, vytvoriť, realizovať. Ako by som chcela byť polyhistor, ktorý je dokonalý vo všetkom, do čoho sa pustí. Poznám aj tie pocity sklamania, keď si uvedomím, že akokoľvek sa snažím, nejde to. Pýtam sa, toto je tá doba informačná, doba nekonečných možností? Ako si poradiť s tým faktom, že informácií a ponúk okolo nás je akosi priveľa a naša kapacita časová i mozgová má svoje limity?
Myslím, že jednou cestou je určite poznanie svojich najdôležitejších hodnôt a životného zmyslu. S tým následne súvisí vedomie svojich cieľov, ktoré sú s tým prvotným výberom konzistentné. Inou cestou, ktorú vnímam ako užitočnú, je vzájomná spolupráca na vlastných cieľoch s ľuďmi, ktorí ich majú podobné, zhodné. Prečo? Ako sa hovorí – v jednote je sila, či – dvaja zvládnu viac ako jeden. Potom dokážeme napredovať efektívnejšie a vo viacerých oblastiach. S týmto prístupom k životu a jeho ponukám súvisí aj naša schopnosť zdieľať s druhými svoje ciele a teda prekračovať individualizmus smerom ku tímovosti. Možno teraz niektorým napadnú neblahé skúsenosti s tým, keď s niekým zdieľali svoje vízie a plány a dotyčný o pár mesiacov realizoval náš sen bez nás a pod jeho osobnou značkou. Aké to bolo sklamanie a rana! Kľúčovou v tejto veci je kultivácia nás samých a to tak v komunikácii svojich cieľov, či výbere spolupracovníkov, ako aj v etike spolupráce a rešpekte voči tomu, kto nám tak dôverné informácie predkladá a pozýva nás k spolupráci. Myslím, že aj tu platí príslovie – dvakrát meraj a raz rež – uvažuj čo komu povieš a kedy.
No a treťou podmienkou, ktorá so stíhaním tejto doby – okrem vedomia cieľov a obklopenia kvalitnými ľuďmi – súvisí je poznať kroky k cieľom. Tieto by mali byť súčasťou našich plánov a teda aj nášho denného časového rozvrhu. Bez práce nie sú totiž koláče! Mnoho plánov stroskotá kvôli tomu, že prvotné nadšenie opadne, či kvôli tomu, že nás „uloví“ zase ďalší „dobrý nápad“. Takto sa k realizácii a teda aj k pocitu sebarealizácie a dosiahnutia cieľa nie a nie dopracovať. Nechcem tým však povedať, že je potrebné zotrvávať v projektoch, ktoré nás dlhodobo nenapĺňajú, či to, že stoj, čo stoj sa všetko, čo začneme musí dokončiť. Niekedy je totiž rozumné zvážiť efektivitu výsledkov a aj napriek nedokončeniu začatého, ukončiť projekt a začať nový. K tomu je však potrebné okrem vlastných emócií, mať spätnú väzbu z tímu, našich zákazníkov, aby sme kvôli pocitom frustrácie, ktoré sú normálnou súčasťou cesty vpred, nevyliali s vodou z vaničky aj dieťa. Rozhodujme sa, ale s triezvou hlavou a po starostlivom zvážení pomeru vkladov a výstupov.
Držím nám palce, aby sme mali odvahu definovať si čo skutočne chceme, aby sme stretli ľudí, s ktorými sa budeme vedieť zjednotiť a zároveň aby to všetko nezostalo iba pri snoch, ale stávalo sa realitou!
Článok je publikovaný v časopise Úspešná podnikateľka 3/2016, ktorý vydáva Združenie žien v podnikaní, s ktorým spolupracujeme na dosahovaní spoločných cieľov.
Ak vás článok oslovil a chceli by ste do vášho života priniesť pokoja, napíšte nám (info@ctar.sk) a my vás budeme radi vašou cestou premeny sprevádzať.
Autorka: Denisa Zlevská
Je psychologička, koučka a konzultantka HR procesov zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje individuálny a tímový koučing i supervíziu. Je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.