Prednedávnom ma oslovila pani redaktorka Mária Pagáč s podnetnými otázkami ohľadne témy, ktorá sa týka každej maminy a to: Môžem mať čas na seba? Ako na to? Na čo to je užitočné? Moje odpovede nájdete nižšie. Príjemné čítanie i realizáciu vo vašom živote! Ak by ste chceli vidieť finálne spracovanie celého článku, kliknite sem.

S čim musí bojovať žena, ktorá sa stane matkou a musí sa prispôsobiť novej úlohe v živote?

Materstvo je nádherné, no je to to aj veľká zmena pre celú rodinu. Žena, ktorá sa stáva matkou a predtým ňou nebola, prechádza veľkou školou nových zručností, ku ktorej patria úspechy, ale aj neúspechy. Rovnako tak, ak aj mamou predtým už bola, musí sa naučiť žiť s novým človiečikom, čo znamená spoznať ho, keďže každý sme jedineční. Mení sa zároveň chod celej rodiny. Jej členovia si akoby v novej situácii musia nájsť svoje miesto a preto aj sama rodina potrebuje čas na jej opätovnú stabilizáciu a nájdenie si „nových chodníčkov“. Tak je tomu aj so vzťahom k partnerovi, na ktorý sa často zabúda. Aj tento vzťah prechádza zmenou a o to viac, ak ide o prvé dieťatko. Znovunastolenie partnerskej harmónie a nadobúdanie rodičovských zručností dá niekedy zabrať a to nielen fyzicky, ale aj vzťahovo.

Žena, ktorá pred tým chodila do spoločnosti i práce spravidla začne tráviť väčšinu času doma, ako sa to môže neblaho prejaviť na jej psychike?

Materská dovolenka, či skôr obdobie starostlivosti o deti nesie okolo seba mnoho predsudkov. „Žena by sa mala celkom venovať rodine a deťom!“, „MD je čas, kedy je žena zavretá doma a nič nemôže, lebo nič nestíha.“, „Dieťa matku potrebuje neustále a je potrebné sa mu venovať na 100%, inak sa to prejaví na jeho psychickom vývine.“ a pod. Takéto vyjadrenia, resp. život žitý podľa nich, oberá ženu o jej vlastné záujmy a ciele – tie sa zredukujú len na domáce a materské povinnosti, často ju izolujú od vzťahovej siete, do ktorej niekedy patrila a ktorá ju obohacovala. Môže sa cítiť unavená z toľkých novôt, ktorými prechádza, bez energie, akoby bez chuti do života, osamotená, keďže nemá nové spôsoby – a najhoršie je, že často si to ani v mene materstva sama nedovolí – ako si nahradiť to, čo predtým tvorilo jej život. Často počúvam, ako mi maminy hovoria, že: „Už nemám ani priemerné IQ, už je to iba o kakať, papať, hrať sa a ja akoby hlúpnem a neverím si.“

Čo odporúčate ženám na materskej ako istú formu prevencie pred negatívnymi pocitmi, myšlienkami?

Určite je dôležité byť k sebe láskavá. Ako to myslím? Vnímať materstvo a dieťatko ako dobrodružné spoznávanie seba i dieťaťa, či partnera a nie ako súťaž o najlepšiu matku, či najdokonalejšie dieťa. Vedomie toho, že chyby patria k životu dáva ženám veľkú slobodu k tomu, aby sa neuzatvárali v neúspechoch, ale tešili sa z toho, čo krásne ich obklopuje. Často mi rodičia kladú otázky, ako majú vychovávať dieťa tak, aby nemalo žiadne traumy alebo dávajú otázky či to, či ono nespôsobilo dieťaťu traumu. Takto si na seba kladú bremeno super-mami/super-rodičov a sú v neustálom podvedomom strese, či konajú správane. Ja im na to odpovedám proti otázkou: „Dá sa život v každej sekunde predpovedať, dá sa poistiť?“ Nie! Dôležité nie je to, či sa niečo negatívne stane – to máme v rukách len čiastočne, ale to, ako sa k tomu postavíme – to máme v rukách na 100%. Je na nás, či sme napojení na seba a dieťa, alebo na to zlyhanie, chybu, traumu.

Stretávate sa aj u matiek z tzv. syndrómom vyhorenia?

Stretávam a veľmi úzko to súvisí práve s perfekcionizmom, vysokou mierou sebakritiky a nárokov na seba, či s tým, že žena sa „pripúta“ k dieťaťu až tak, že zabudne na seba, partnera a iné radosti života. Rovnako tak to súvisí aj s tým, keď matka nevie požiadať o pomoc partnera, rodinu a pod., chce všetko zvládať sama a podľa toho ako jej to ide hodnotí svoje materské schopnosti, teda seba samú.

Matka je stále aj partnerka aj manželka, muž však poväčšine ide pri starostlivosti o dieťa do úzadia, je to správne?

V určitom období je akoby viac dieťaťu potrebná matka – obdobie kojenia, to je fakt. Často však toto obdobie pretrváva veľmi dlho, pričom toto konanie je neopodstatnené, či škodlivé. „Ja to viem najlepšie, rýchlejšie si to urobím, ja ho najlepšie poznám.“ Takéto vyjadrenia sú alarmom pre rozvinutie syndrómu vyhorenia u matky a na dôvažok aj toho, že sa partnerský vzťah redukuje na starostlivosť o dieťa. Tak, ako sa s príchodom dieťaťa žena stáva matkou, tak sa aj otec stáva otcom. Je potrebné tomuto prirodzenému faktu nechať priestor. Veď aj on sa na dieťa tešil, mal nejaké svoje predstavy akým otcom chce byť, čo dieťaťu chce dať! Hovorme spolu o tom a vytvárajme materstvu i otcovstvu reálny priestor. Dieťa to potrebuje!

Ako sa môže materstvo podpísať na partnerskom vzťahu?

Podpísať? Verím, že veľmi kladne, ak je rodičovstvo prežívané vo vzťahu oboch partnerov. Narodenie dieťaťa totiž nesie v sebe riziko, že zdieľanie materstva sa deje medzi matkou a dieťaťom a akoby sa na niečo, niekoho zabúdalo. Nechcem tým povedať, že to nie je prirodzené – byť fascinovaná tým všetkým krásnym a novým, čo sa deje – len chcem zdôrazniť to, že ak chceme, aby otcovia mali vzťah s deťmi, a aby naše rodičovstvo bolo prežívané vo dvojici,  je potrebné tento vzťah s nimi zdieľať – tešiť sa spolu z úspechov, trápiť sa nad neúspechmi a hľadať z nich cestu von. Rovnako tak je potrebné, aby boli otec a mama spolu aj ako partneri – našli si čas pre seba a zdieľali sa aj o iných témach, ktoré predtým tvorili ich život a stále ho – napriek narodeniu dieťaťa – tvoria, napr. manželova práca, širšie vzťahy v rodine, plánovanie voľného času, realizácia spoločného hobby a pod. Nemenej dôležitý je intímny život partnerov a tým nemyslím iba sex, ale aj objatia, pohladenie, milé slová, ktoré nemajú patriť iba dieťaťu, ale aj partnerovi. Toto dá potom základ pre posilnenie vzťahu a je účinnou prevenciou pred  odcudzením sa kvôli novému prírastku do rodiny.

Ako zapojiť ideálne otca do starostlivosti o dieťa?

Myslím si, že je veľmi užitočné, aby muž vedel v čo najväčšom meradle starostlivosti o dieťa ženu nahradiť. Je to užitočné jednak pre dieťa i pre jeho vzťah s otcom. Výhodné je to aj pre samotnú maminu, ktorá týmto získava priestor pre seba a dôležitú pomoc. Ženy často hovoria: „Nemôžem ísť s kamarátkami vonku, cvičiť, chodiť na nejaký krúžok, lebo nik nevie dieťa uspať.“ Nie je to však na škodu? Neobrali ste sa niekedy samé o to, po čom túžite v mene budovania statusu nenahraditeľných mám? Maminy by – pri „zaškoľovaní“ otcov do starostlivosti o dieťa – nemali zabúdať na to, že tak, ako sa ony učili starať o dieťa a nie vždy im všetko vyšlo, tak sú na tom aj otcovia. Oni prirodzene netrávia toľko času s dieťaťom, nakoľko ich postavenie súvisí aj so zabezpečením rodiny. Maminy by preto skôr mali otcom pomáhať zvládnuť toto učenie podporou, povzbudením, vyjadrením vďačnosti a nie kritikou, či automatickým prevzatím plnej zodpovednosti za starostlivosť o dieťa.

Originál článku publikovaný v časopise Maminka nájdete tu: MA_08_16

Ak vás článok oslovil a potrebovali by ste sa akýmkoľvek spôsobom pomôcť, napíšte nám (info@ctar.sk) a my vás budeme radi vašou cestou premeny sprevádzať.

Autorka: Denisa Zlevská

Autorka: Denisa Zlevská

 
Je psychologička a psychoterapeutka zaoberajúca sa medziľudskými vzťahmi a osobnostným rozvojom. Poskytuje poradenstvo pre deti, rodiny a páry. Je zakladateľkou a riaditeľkou Centra pre tréning a rozvoj, ktorého cieľom je pomáhať rozvíjať vnútorný potenciál človeka, umožniť mu realizovať dôležité zmeny a prežívať život naplno v harmónii so sebou i vo vzťahoch.

Kontaktujte nás!

Zavolajte na +421 911 913 824, napíšte nám na info@ctar.sk alebo vyplňte nasledovný formulár a my vás budeme kontaktovať.

3 + 10 =