Vzhľadom na dnešný svet, kde vládne rivalita a veľká konkurencia je pochopiteľné, že sa snažíme robiť všetko hlavne pre naplnenie vlastných túžob a plánov. Veď dravá spoločnosť, v ktorej žijeme, nás učí, že nič nie je zadarmo, tak prečo by sme sa mali rozdávať druhým? Každý sa snaží bojovať sám za seba s jediným cieľom – aby prežil, resp. žil nerušene tak, ako si predstavuje. Preto sa môže zdať logické, že egoizmus by mal byť pre nás výhodnejší, nakoľko nechceme predsa byť v živote „stratoví“!
Keď sme ale pri otázke osobného prospechu, nie je to tak celkom jednoznačné. Možno vďaka vlastnému egoizmu budeme mať síce viac času pre seba alebo ušetríme nejaké tie peniaze, ktoré by sme venovali dobročinnosti. Možno budeme viesť i pokojný pohodový život, v ktorom dokážeme úspešne presadzovať vlastné záujmy, ale skúsme sa zamyslieť: „Zabezpečí nám to skutočné šťastie?“ Je toto jediná cesta?
Tu mi prichádza na um jeden zaujímavý fenomén, ktorý môžeme pozorovať zvlášť medzi slávnymi ľuďmi a celebritami. Veľa z nich na vrchole svojej kariéry obracia svoju pozornosť k pomoci druhým. Či už ide o finančnú podporu, účasť na rôznych kampaniach alebo niekedy aj reálne skutky pomoci. Samozrejme, niekedy môže ísť aj o vlastnú reklamu, a tu sme opäť pri egoizme, ale veľakrát je to myslené i úprimne. A tak je na mieste otázka, či azda nevedia, kam s toľkými peniazmi? Alebo, čo s toľkým voľným časom? Pravdepodobne však i oni hľadajú niečo, čo ich naplní tým hrejivým pocitom pri srdci…šťastím prameniacim z osobnej užitočnosti, dávania sa.
Každý predsa niekde hlboko v sebe tuší, že šťastie nenájdeme ani v peniazoch ani v kariére. Môžu nám k tomu síce dopomôcť, ale to skutočné šťastie vychádza niekde z nášho vnútra. Je to akási spokojnosť so sebou samým, so svojím životom, vyvierajúca z prežívanej lásky k sebe aj druhým, z pocitu naplnenia. Ak teda hľadáme šťastie, automaticky sa akoby odvraciame od egoizmu smerom k altruizmu. Zdá sa, že nezištnosť či láskavé správanie k druhým ľuďom nám dáva niečo viac… Pocit užitočnosti, možnosť sebarealizácie, zmysel života.
Z vlastných skúseností však viem, že niekedy to nejde len tak – vyjsť zo seba. Ľudia v stave smútku, depresie či nejakej formy nespokojnosti s čímsi vo svojom živote, nedokážu myslieť na nič iné len na to, čo ich momentálne najviac ťaží. Problém ich akoby uzatvorí do paralelného sveta, kde často strácame perspektívu možnosti výberu. Z hľadiska zameranosti ich správania by sme teda mohli uvažovať, že v centre ich prežívania a diania stoja ich pocity, ich myšlienky, ich život a nie životy druhých. Vlastné problémy akoby zakryli a pohltili všetko ostatné. Je úplne normálne, že v takom stave sa ťažko vykročí zo seba smerom k ostatným, no na druhej strane je dokázané i v praxi overené, že aj ten najmenší možný krok prináša svoje ovocie. O akom ovocí hovorím? Konkrétne o tom, že zrazu sa tie nepríjemné starosti stávajú v našich očiach menej významnými, niekedy i malichernejšími. Zistíme, že nie sme sami, čo potrebujú pomoc alebo sa trápia. Uvedomíme si, že bezmocnosť a neschopnosť, ktorú prežívame vieme oslabiť krokom mimo ne – krokom k ostatným. Zvláštne je, že sprievodným javom v tomto všetkom, ktorý sa dostaví – ani nevieme ako a kedy – je dobrý pocit na duši. Pocit užitočnosti a naplnenia, až zrazu niekedy človek pozabudne na to, čo ho to predtým vlastne trápilo. Skúste a uvidíte!
Čo na záver? Pravdepodobne nikdy nebudeme čisto altruistickí a myslím, že to ani nie je cieľom. Je prirodzené, že v mnohých životných situáciách zvažujeme, čo z toho budeme mať, či naše potreby sú naplnené, či ideme životom tak, ako chceme. Nie je na tom nič zlé. Aká je teda odpoveď na otázku z nadpisu môjho blogu – „Egoizmus vs. Altruizmus: Z čoho budem mať väčší úžitok?“ Egoizmus a altruizmus sa navzájom akoby dopĺňajú a v každom správaní je kúsok toho opačného. Veď mnohokrát aj pri altruistickom správaní, niekde v hĺbke duše, môžeme dúfať, že sa dostaví ten hrejivý pocit pri srdci…šťastie. Podstatné je vedieť, že máme možnosť v každej situácii vyberať si to, ako sa zachováme a ktorou cestou sa vyberieme. Oboje prináša svoje ovocie – raz zachutí to, raz ono.
Prajem vám odvahu vyberať si z oboch možností! Ak by ste nevedeli ako na to, či chceli hľadať vlastnú cestu, spokojne sa ozvite a rada vykročím na ňu spoločne s vami.
