Každoročne si pripomíname a vzdávame hold tomuto krásnemu povolaniu. A veru právom! Učiteľská profesia patrí medzi jednu z tých náročnejších. Od učiteľa sa toho očakáva naozaj veľa. Akosi automaticky predpokladáme, že učiteľ všetko vie, všetkému rozumie, vždy dokáže poradiť. Taktiež očakávame, že to, čo hlása, dokáže aj žiť a samozrejme, že to vie odovzdať, svojim žiakom, ktorým má byť príkladom. Mať dobrého učiteľa je vstupenka k nášmu rastu.

…naši prví učitelia

Učiteľská profesia sa nám automaticky spája so školou. Nie je nám jedno, kto učí a ovplyvňuje naše deti, akí pedagógovia tvoria učiteľský zbor v škole, ktorú bude naše dieťa navštevovať. Premýšľam nad tým, čo na to samotní učitelia? Ako vnímajú tento tlak okolia, ktoré možno občas aj zabudne, že aj učiteľ je človek z mäsa a kostí? Človek so svojím životným príbehom, so svojimi snami, životnými úspechmi ale i neúspechmi. Často to má skrze svoje povolanie o to ťažšie, že je neustále na očiach verejnosti a jeho hodnota sa spája s výsledkami, ktoré dieťa v škole dosahuje.

Byť učiteľom – nositeľom ideálov a vzdelanosti, znamená byť v prvom rade silnou osobnosťou. Asi mi dáte za pravdu, že sme vďační práve tým učiteľom, ktorí nás dokázali nadchnúť, povzbudiť, podať pomocnú ruku, dokázali prepojiť teóriu s praxou, nachádzali úžitok teoretických vedomostí pre život. A k tomu mali otvorené srdce pre svojich žiakov. Poznali ste vo svojom živote takého? Čo vám zo seba odovzdal? Čím bol pre vás výnimočný? Dnes obzvlášť máme dôvod spomenúť si, poďakovať tým učiteľom, vďaka ktorým sme mohli narásť, či zlepšiť kvalitu svojho života.

…naši ďalší učitelia

Niektorí z nás veria tomu, že ukončením strednej, či vysokej školy, je naše vzdelávanie ukončené. No ako sa hovorí, učíme sa celý život. Možno aj vy ste často od svojich rodičov počúvali tú známu vetu „Učíš sa pre seba, nie pre školu!“ Možno sme tejto vete ani nerozumeli. A život nám neustále ukazuje, že je to ozaj tak. Najlepšou školou je život sám. A tak aj naši učitelia môžu mať naozaj rôznu podobu. Ak sme dostatočne vnímaví, svojho učiteľa môžeme nájsť na každom kroku. Sú naše zmysly bystré natoľko, aby ich objavili? Vo veršoch bengálskych Baulov sa píše: „Svojich učiteľov ani nespočítaš, učiteľom je vrúcnosť, či bolesť, ktorú ti ľudia uštedrili, každá udalosť a každá okolnosť“.

Čo ste sa už dnes naučili? Čomu vás naučil uplynulý rok? Čo dnes dokážete, čo ste pred mesiacom ešte nedokázali? V čom sa zmenil váš pohľad na život za posledných 10 rokov? Všetko, čo dnes vieme, sme sa len naučili. A to je dobrá správa pre prípad, ak naše súčasné správanie nesmeruje k výsledkom, ktoré čakáme. Vymeniť súčasné vzorce, či návyky je možné. Len to vyžaduje učenie a prácu na sebe samom. Trebárs aj s pomocou svojho učiteľa.

Krátky príbeh na záver od Dana Millmana:

Mladý samuraj Zembu mal milostnú pletku s manželkou svojho pána. Keď celá záležitosť vyšla najavo, zabil v sebeobrane šľachtica a skryl sa vo vzdialenej provincii. Nebol schopný nájsť si prácu, ale v jedno ráno, v záblesku pochopenia Zembu uvidel, ako naložiť s vlastným životom.

Aby napravil škody, ktoré napáchal, rozhodol sa na znamenie pokánia konať dobré skutky. Vydal sa na nebezpečnú cestu cez skaly, ktoré pripravili o život mnoho ľudí. Rozhodol sa, že skrze horu prerazí tunel. Kopal každú noc a cez deň žobral o jedlo, aby vôbec mohol pracovať. Po tridsiatich rokoch, kedy tunel bol už dosť dlhý a na jeho dokončenie zostávalo pár mesiacov, zaskočil Zembua mladý samuraj Kacuo, ktorý ho prišiel zabiť, aby pomstil smrť svojho otca, šľachtica, ktorého Zembu pripravil o život pred mnohými rokmi.

Zembu, stojaci pred čepeľou Kacuovho meču, povedal: „Rád ti dám svoj život, len mi dovoľ túto prácu dokončiť.“ A tak Kacuo trpezlivo čakal. Mesiace ubiehali, Zembu stále kopal a kopal. Po čase začal Kacuo Zembuovi s kopaním pomáhať, ničnerobenie ho unavovalo. Ako tak pracovali bok po boku, Kacuo začal staršieho muža obdivovať pre jeho silnú vôľu a charakter. Konečne bol tunel hotový. Zembu sa obrátil k mladému samurajovi a hovorí: „Moja práca je skončená. Môžeš mi zoťať hlavu.“ Kacuo sa rozplakal a povedal: „Ako by som mohol zoťať hlavu svojmu vlastnému učiteľovi?“

Ako sa hovorí: Nemáme priateľov, nemáme nepriateľov, máme len učiteľov. Vivat naši učitelia!

Autorka: Zuzana Árvayová

Autorka: Zuzana Árvayová

 
V Centre pre tréning a rozvoj pôsobí ako poradkyňa a koučka. Pracuje s klientmi, ktorí prežívajú osobné, partnerské a manželské krízy. Hľadá s nimi riešenia a podporuje ich v objavovaní vlastných zdrojov i drobných úspechov, ktoré sú cenné pre adaptáciu sa na novú situáciu života.

Kontaktujte nás!

Zavolajte na +421 911 913 824, napíšte nám na info@ctar.sk alebo vyplňte nasledovný formulár a my vás budeme kontaktovať.

7 + 10 =

Zobraziť
Skryť