„Ozaj, ja mám priateľov!“ Objav, zistenie, ku ktorému prišla jedna moja klientka počas konzultácie. „Ako sa mi to mohlo stať, že som si myslela: nikoho nezaujímam, vo svojom živote nikoho nemám, som sama a nikto ma nemá rád?“ Kládla si jednu otázku za druhou. „Oni stále sú a vlastne boli pri mne, napriek tomu, že som ich nevidela, nevolala a zároveň najviac potrebovala“. „Som šťastná, už viem, že ich mám“, povedala.
Bolesť a strach nám nedovolia vidieť kto pri nás stojí
V našom živote sa udeje kadečo. V ťažkých časoch automaticky zatiahneme na vlastnom dome rolety a pre bolesti či strachy, nevidíme čo všetko už máme, čo sme dostali, čo sme pred niekoľkými rokmi sami ponúkli. Priateľstvo. Dar prijímania a dávania. Izolujeme sa a do našich duší sa vkráda prázdnota, samota, ktoré nás oslepia a zneschopnia vidieť tých naokolo. Keď však otvoríme oči, nie sme sami, niekto tam stojí, je pripravený nás vypočuť, poradiť, podržať. Možno si aj my dokážeme spomenúť na mená ľudí, ktorí nám pomohli, keď nám bolo ťažko, keď sme potrebovali pomoc, keď sme potrebovali hovoriť o svojom trápení, i keď sme sa potrebovali tešiť, ak sa nám čosi vydarilo alebo sme problémové situácie vyriešili.
Čo je to vlastne priateľstvo?
Hovorím si, že priateľstvo je niečo, ako „byť doma“. Bez kontroly, bez hodnotenia, bytie len tak. Byť sama sebou s niekým a je to v poriadku. Môžem byť s nimi nenamaľovaná, neučesaná, len ticho sedieť a cítiť blažený pocit vzájomnej prítomnosti. Môžeme sa smiať, či plakať, hovoriť od srdca a neviesť silenú konverzáciu s neustálym pocitom vlastnej autocenzúry.
Ako rozoznať priateľa od nepriateľa
Ako ich však rozoznať, keď si ľudia radi nasadia masku a neviete, komu môžete veriť? Kto je to vlastne skutočný priateľ? Otázky, ktoré si občas položíme. Aktuálne sa stávajú najmä vtedy, keď nás človek, o ktorom si myslíme, že je naším priateľom, zradí. A on sa vlastne stále tvári ako priateľ. Pozná našu Achillovu pätu, vie sladko a kvetnato rozprávať, aby získal to, čo potrebuje a zrazu je preč.
Nie s každým človekom zapadnete do seba ako puzzle. Niečo však v tom priateľstve býva prítomné, čo naznačuje, že druhému na vzťahu záleží. Priateľov spája hodnotové puto. Puto, ktoré ma spočiatku charakter pavúčej nitky a časom silnie a stáva sa z neho horolezecké lano. Priatelia nie sú spolu 24 hodín a predsa existujú. Sú od seba kilometre vzdialení a predsa myslia jeden na druhého, napíšu, volajú. A nielen vtedy, keď vám je spolu dobre. Priateľ si prisunie stoličku bližšie, keď je problém. Priateľ ti povie: „Prídem! O chvíľu som tam!“ Zdvihne ťa, podporí a dodá energiu na cestu. Teší sa z tvojich úspechov. Odfotí si ťa, len preto, že je rád, že si šťastný ak si dosiahol svoj vytúžený úspech! Zároveň má orlí zrak. Má odvahu povedať ti, ak si „stúpil vedľa“, pretože mu záleží, aby si bol lepším človekom. Nemá problém priznať si chybu, povedať prepáč, alebo darovať odpustenie, ak sa pohádate.
Priateľstvo je vzájomnosť
Priateľstvo je vzájomné. Je aktom dávania i prijímania. Môžeme pre seba urobiť veľa vecí, užívať si život. Ale keď sa ohliadneme za seba, načrieme do svojich spomienok, zistíme, že sa nič nevyrovná pocitu, ktorý sme mali z toho, keď sa nám podarilo vyčariť niekomu úsmev na tvári, či urobiť skutok plný odvahy a láskavosti.
Aký by bol život pustý bez priateľov! Preto, si nikdy nepomýľ ľudí, ktorí sú stále okolo teba, s ľuďmi, ktorí sú tu pre teba.
Oslava priateľstva
Dnes 8.6. je Deň najlepších priateľov – deň oslavy pravého priateľstva. Možno práve teraz je vhodná príležitosť zdvihnúť telefón a zavolať niekomu, koho môžeme nazvať svojim priateľom – možno len tak sa nezáväzne porozprávať, možno si vyjadriť vzájomnosť či vďaku alebo si zaspomínať na časy, kedy nám bolo dobre alebo sme si veľmi pomohli.
